|
2010:
vitajte v Orwellovom svete
V „1984”popísal George Orwell superštát menom
Oceánia, ktorého vojnová reč budovala lži, ktoré vošli do histórie a
stali sa pravdou. ‚Kto ovláda minulosť,’ znelo hlavné heslo strany,
‚ovláda budúcnosť; kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť.’“
Barack Obama je vodcom takejto súdobej Oceánie. Vo
dvoch prejavoch na konci desaťročia uisťoval tento nositeľ Nobelovej
ceny mieru, že mier nie je dlhšie mierom, ale trvajúca vojna, ktorá
„pravdaže siaha od Afganistanu a Pakistanu“ k „neporiadnym regiónom a
neurčitým nepriateľom.“ Označil to ako „globálnu bezpečnosť.“ Ľudom v
Afganistane, ktorý Spojené štáty prepadli a obsadili, hovorí vtipne: „My
nemáme žiadny záujem okupovať vašu krajinu.“
V Oceánii je pravda a lož neoddeliteľná. Podľa Obamu
bol americký útok proti Afganistanu 2001 povolený Radou bezpečnosti OSN.
Neexistovalo žiadne povolenie. On povedal, „Svet“ podporoval inváziu
následkom 9/11, zatiaľ čo v skutočnosti podľa prieskumu Gallupovho
ústavu všetky, okrem troch z 37 krajín vyjadrili prevažne jednoznačné
odmietnutie. On povedal, že Amerika vmašírovala do Afganistanu až potom,
„potom čo Taliban sa zdráhal, vydať Osamu bin Ladena.“ Pakistanský
vojenský režim informoval, že Taliban v 2001 sa trikrát pokúšal, vydať
bin Ladena za účelom súdneho procesu a bol ignorovaný.
Dokonca Obamova mystifikácia 9/11 ako zdôvodnenie pre
túto vojnu je falošná. Viacej ako dva mesiace pred útokom na Dvojičky
bolo pakistanskému ministrovi zahraničia Niazovi Naikovi Bushovou vládou
oznámené, že v polovici októbra sa uskutoční vojenský útok na Spojené
štáty americké. Talibanský režim v Kábule, ktorý Clintonova
administratíva ešte tajne podporovala, nebol viac považovaný za
dostatočne „stabilný“, aby zabezpečil americkú kontrolu nad ropovodmi a
plynovodmi v oblasti Kaspického mora. Mal by odstúpiť.
Obamova najbezočivejšia lož je, že Afganistan dnes je
„bezpečný prístav” pre útoky al-Kájdy voči Západu. Jeho najbližší
vlastný bezpečnostný poradca generál James Jones povedal v októbri,
v Afganistane existuje „menej ako 100“ ľudí aj Kájdy. Podľa tajných
služieb je 90% Talibanu žiadny Talibanec, ale „povstalecké hnutie na
kmeňovej báze, ktorí sa považujú za protivníkov Spojených štátov
amerických, pretože táto je okupačnou mocou.“ Len tí neobmedzene hlúpi
ešte veria na „svetový mier“ značky Obama. Pod povrchom sa ukrývajú ale
vážne zámery.
Pod svojráznym generálom Stanley McChrystalom, ktorý
si získal povesť svojimi vražednými komandami v Iraku, vytvára okupácia
jednej z najchudobnejších krajín model pre tie „neporiadne regióny“ na
svete, ktoré sa ešte stále nachádzajú mimo sféru vplyvu Oceánie. Tieto
sú známe pod menom COIN – Counter-Insurgency Network (Sieť pre boj proti
povstaniam) a zahrňuje vojakov, pomocné organizácie, psychológov,
antropológov, média a ľudí z reklamnej branže. Za heslami o získavaní
sŕdc a mozgov sa skrýva ciel, podnecovať proti sebe etnické skupiny a
vyvolávať občianske vojny: Tadžikov a Uzbekov proti Paštúnom.
Toto robili Američania v Iraku, aby zničili
multietnickú spoločnosť. Podplácaním zriadili deliace valy medzi
spoločenstvami, ktoré sa predtým medzi sebou sobášili, čo viedlo
k etnickým čistkám voči Sunnitom a k vyhnaniu miliónov ľudí z krajiny.
Podkupné média informovali o tom, ako o „mieri“ a americkí akademici,
kúpení Washingtonom a Pentagonom inštruovanými „bezpečnostnými expertmi“
vystúpili v BBC, aby rozšírili tieto dobré správy. Ako v 1984 zodpovedal
práve opak pravde.
Niečo podobného je plánované aj pre Afganistan. Ľudia
majú byť nanútení do „cieľových území“, ktoré sú kontrolované Američanmi
a cez ópium financovaných warlordov. To, že títo warlordi sú známi aj
svojimi barbarskými praktikami, nehrá žiadnu úlohu. „S tým vieme žiť,“
povedal jeden diplomat z Clintonovej éry k téme utlačovania žien v
„stabilnom“, Talibanom ovládanom Afganistane. Vyvolené západné pomocné
organizácie, inžinieri a poľnohospodárski experti budú túto „humanitárnu
krízu“ sprevádzať a týmto spôsobom podmanené kmeňové územia
„zabezpečovať“.
To je teória. Táto fungovala v Juhoslávii, kde
rozdrobenie podľa etnicko-náboženských kritérií vyhubilo predtým mierovú
spoločnosť, táto však nefungovala vo Vietname, kde CIA projekt
tzv.„strategických dedín“ mal oplotiť a rozdeliť obyvateľstvo Juhu, aby
zvíťazili nad Viet Congom –Viet Cong bol pre Američanov pojem značiaci
odpor, podobne ako aj „Taliban“.
Za mnohými týmito vecami trčia Izraelci, ktorí už
dlho radia Američanom pri ich dobrodružstvách v Iraku a Afghanistane.
Etnické čistky, stavba múrov, kontrolných bodov, kolektívne tresty a
trvalý dozor – tieto bežia pod izraelskými inováciami, ktoré sa úspešne
osvedčili pri lúpeži veľkej časti palestínskeho teritória od svojich
pôvodných obyvateľov. Avšak bez ohľadu od všetkých útrap nebolo možné
Palestíncov neodvolatelne rozštiepiť a existujú ďalej ako národ, napriek
všetkým očakávaniam.
Veľavravným predchodcom Obamovho plánu, o ktorom by
nositel Nobelovej ceny mieru, jeho svojrázny generál a jeho
propagandisti boli najradšej, aby sme ich zabudli sú tí, ktorí samotní
narazili v Afghanistane. Briti v 19.storočí a Sovieti v 20. storočí sa
pokúsili, túto divokú krajinu za pomoci etnických čistiek si podmaniť a
boli vyrazení, aj keď najprv po strašlivom krviprelievaní. Imperiálne
cintoríny sú ich pamätníky.
Sila ľudu, často tajomná , často heroická, ale osivo
ostáva pod snehom, a votrelci sa ho boja.
„Bolo zvláštne,“ písal Orwell v 1984, „si myslieť, že nebo nad všetkými
je rovnaké, v Eurázii, alebo v Eastazii, rovnako ako tu. Aj ľudia pod
nebom sa navzájom veľmi odlišovali, všade, na celom svete ... Ľudia,
ktorí nevedeli nič o existencii tých druhých, rozdelení múrmi
z nenávisti a lží, a predsa skoro tí istí ľudia, ktorí ... vo svojich
srdciach a bruchách a svaloch ukladali moc, ktorá jedného dňa postaví
svet na hlavu.“
Autor: John Pilger je známy
a množstvom novinárskych cien vyznamenaný austrálsky novinár a filmový
dokumentarista. Od 1963 – 86 bol šéfom zahraničnej redakcie „Daily
Mirror“. Odvtedy pracuje ako slobodný novinár. Nakrútil viacej ako 50
filmov a za svoju kariéru prispieval do množstva anglicky píšucich novín
(napr. „The Inedependent“, „The Guardian“ a „The New York Times“).
2010: Willkommen in Orwells Welt, překlad Prop.sk |
