Novodobé barbarstvo

O bezohľadnosti niektorých investorov sa toho už popísalo veľa. Tak tento krát prispejem niečím aj ja. K napísaniu tohto článku ma prinútili moje skúsenosti z posledných návštev Bratislavy, pretože práve tu je možnosť vidieť, koľko škody dokážu narobiť na pomerne malej ploche. Takmer pri každej svojej návšteve totiž objavím prázdne zbúranisko, kde mi niečo chýba, alebo narazím na niečo nové, čo tam vôbec nepatrí. Často sa nadáva na komunistov koľko toho zničili, ale sú súčasní investori o niečo lepší? Nenapáchali rovnakú či dokonca väčšiu škodu? Áno, za socializmu sa toho mnoho nenávratne zničilo, často celé ulice či štvrte. Avšak rovnako boli celé ulice či štvrte, kde sa takmer s ničím ani nepohlo. A dnes? Okrem najstaršej, stredovekej časti mesta niet ulice či námestia, ktoré by niečím „nevylepšili“. Niekto nadáva na socialistické mrakodrapy, avšak tie novodobé sa im podľa mňa ani zďaleka nemajú šancu vyrovnať. Ako príklad spomeniem veľký komplex budov bývalého Prioru a hotela Kyjev. Budova obchodného domu s netypickým trojuholníkovým pôdorysom, množstvo schodov a premostení, toto všetko obložené kvalitným bielym travertínom a ozdobené zvonkohrou, ktorá zaujme nejedného návštevníka. A tie dnešné? Nudné sklenené kocky bez akéhokoľvek nápadu...
Najsmutnejšie je, že kvôli nim musia padať mnohokrát krásne stavby, ktoré toho už mnoho zažili a často si bez nich dané miesto už ani neviem predstaviť. Teraz už asi budem musieť.. Dunajská ulica aj napriek hluku a hustej doprave medzi moje obľúbené miesta. A to preto, že ešte v časoch, keď som cestoval autobusmi, pre mňa predstavovala akúsi vstupnú bránu do mesta a aj kus môjho detstva. Často krát som sa jej okolím potuloval počas niekdajších prázdninových návštev Bratislavy. A teraz? To čo zostalo predstavuje možno tretinu pôvodného stavu, ako si ju pamätám ja z týchto čias. Šedivé, opadané, no vždy ešte krásne neorenesančné, secesné či celkom jednoduché domčeky padajú jeden za druhým. Ešte aj dom Jula Satinského by ste márne hľadali. Na jeho mieste je len nevzhľadný plechový plot, za ktorým zakrátko vyrastie moderná bytovka z betónu, akých je po meste už desiatky. Rozhodne nebude posledná.

Omnoho väčšiu pozornosť spôsobila nedávna demolácia jednej z najstarších bratislavských tovární, továrne Kablo. Tu treba poznamenať že sa jedná o dielo jedného z najslávnejších slovenských architektov, Ignáca Feiglera mladšieho. Staviteľská rodina Feiglerovcov pôsobila v Bratislave takmer 200 rokov a bol to práve Ignác Feigler mladší, ktorý svojimi domami dal Bratislave tvár veľkomesta. A ako sa to riešilo? Miliónovou pokutou. Čo je však pre investora, ktorý plánuje zabrať skoro celú štvrť jeden milión? Nič. A nie je to nič ani v porovnaní s tým, o čo takto prichádzame. A tým sa to nekončí, dole pôjde aj autobusová stanica, takže cestujúci sa majú na čo tešiť kým sa novodobí „budovatelia“ naplno vybláznia. Ešte že cestujem vlakom...

O kúsok ďalej nájdeme budovu niekdajšej teplárne, dielo najslávnejšieho slovenského architekta Samuela Jurkoviča. Ak sa ju nepodarí zapísať medzi kultúrne pamiatky, hrozí jej podobný osud. Penta má totiž vlastnú predstavu o využití tohto miesta.

Svoje dni už má zrátané aj budova pivovaru Stein. Pri pohľade na nie moc vydarenú fasádu smerom z Krížnej ulice, málokomu napadne hľadať tu niečo cenného. Avšak tento areál obsahuje aj ďaleko zaujímavejšie časti, ktoré sú ukryté pred zrakom bežného okoloidúceho a sú cenným dokladom niekdajšej priemyselnej architektúry.

Je čas prestať sa dívať na priemyselné pamiatky ako na niečo zanedbaného, špinavého a menejcenného. Rovnako ako hrady, kostoly či zámky sú cenným dokladom doby v ktorej vznikali, sú svedectvom vtedajšej úrovne techniky, vypovedajú mnohé o tom, ako a v akých podmienkach sa pracovalo. Rovnako si treba uvedomiť, že tieto pamiatky tvoria kus dejín aj nášho hnutia!

A týmto sa to zďaleka nekončí. Ako som sa mal možnosť dozvedieť, plánuje sa aj demolácia prvej budovy parnej železnice, dnešného múzea dopravy. Nejedná sa však iba o klasické múzeum, priestory nepoužívanej stanice vytvárali naozaj unikátne prostredie ako stvorené na tento účel. Je však niekto zvedavý na „naše“ mrakodrapy? Myslia si ich stavitelia, že tým vari zaujmú návštevníkov mesta? Ak sa jedná o návštevníka zo západu je veľká pravdepodobnosť, že u neho doma stoja podobné, aj tri krát vyššie. Takže si nemyslím, že by nejaká zo začatých alebo plánovaných stavieb tohto typu mala šancu zaujať.

A čo z takejto výstavby má bežný obyvateľ mesta alebo väčšina návštevníkov? Okrem čoraz viacej stiesneného prostredia, zhustenej dopravy a nekonečných radov odstavených áut asi nič. Bežní pracujúci človek si tam pravdepodobne nedá ani len kávičku....

Bubo (SZM)