|
Podiel CIA na
politických procesoch vo východnej Európe
Uplynulo už vyše päťdesiat
rokov od vykonštruovaných procesov s poprednými straníckymi a vládnymi
činiteľmi vo vtedajších ľudovodemokratických krajinách. O týchto
udalostiach vyšiel celý rad kníh. Písali o nich obžalovaní, ktorým sa
podarilo prežiť (E. Löbl, A. London, V. Hajdů, historici K. Kaplan, A.
Kratochvíl a iní), alebo publicisti odhaľujúci nezákonné metódy
vyšetrovateľov, prokurátorov, obhajcov i sudcov pri súdení údajných
zradcov.
V našej literatúre sa zdôrazňuje, že hlavnými organizátormi politických
procesov boli sovietske bezpečnostné orgány na čele s J. V. Stalinom,
ktoré priamo zasahovali do réžie trestného konania. Kniha Stewarta
Stevena Výbušnina, Operácia CIA Splinter Factor ukazuje, že na ich
iniciovaní mala svoj podiel aj americká tajná služba CIA vytvorená v
roku 1947. Tá dokázala majstrovsky dezinformovať bezpečnostné orgány v
krajinách východnej Európy a tak sa spoluúčastniť pri odstraňovaní
najvyšších straníckych a vládnych činiteľov v inscenovaných procesoch.
Záplava západných agentov
Autor na základe archívnych
materiálov zhromaždil údaje o priamom podiele CIA na procesoch v
Maďarsku, Poľsku, Bulharsku a Československu. Takisto sa mu podarilo
odhaliť, prečo práve Československo bolo postihnuté najkrutejšie.
Politické procesy sa vo východnej Európe konali v čase, keď svetadiel
bol už niekoľko rokov rozdelený na dva bloky. Obe superveľmoci postavili
európske krajiny pred jednoznačnú voľbu: buď kapitalizmus pod vedením
USA, alebo proti kapitalizmu so ZSSR. Úvahy o akejsi "tretej ceste" boli
ku koncu štyridsiatych rokov vylúčené. Povestnou výnimkou, o ktorej sa
hovorí, že potvrdzuje pravidlo, bola iba Juhoslávia. Jej líder J. B.
Tito odmietol Stalinovo zasahovanie do vnútorných vecí krajiny.
Aj v USA bol nastolený tvrdý antikomunistický režim, "pohon na
čarodejnice" dosiahol masové rozmery. Zároveň Západ do východnej Európy
vysielal agentov, ktorí mali vyvíjať činnosť rozkladajúcu tamojší
politický a ekonomický systém. Iba v ČSR v rokoch 1951-1952 zadržali
1200 agentov zahraničných rozviedok.
Trumanova doktrína
USA sprvoti nemali pripravenú
koncepciu práce tajných služieb v osobitých podmienkach studenej vojny.
Prezident Harry S. Truman zrušil tajnú službu OSS (Office of Strategic
Service), ktorá operovala počas vojny. Vedúcim misie OSS vo Švajčiarsku
bol Allan Dulles. Ten, po zrušení svojej organizácie, sa vo východnej
Európe usiloval vybudovať svoju vlastnú špionážnu sieť. Keď v roku 1947
založili CIA (Central Inteligence Agency), Dulles pre ňu vypracoval
koncepčný materiál o špionážnej práci v krajinách východnej Európy.
Nemalo ísť o získavanie vojenských alebo ekonomických tajných
informácií, ale o politické spravodajstvo.
CIA mala v Sovietskom zväze a v jemu podriadených štátoch odhaľovať taký
politický vývoj, ktorého dôsledkom by sa mohlo stať vojenské ohrozenie
Západu. Zároveň mala napomáhať obmedzovaniu Stalinovho vplyvu nad ním
kontrolovanými krajinami a zamedziť šíreniu ideí komunizmu vo svete.
Táto koncepcia bola v súlade s tzv. Trumanovou doktrínou vyhlásenou v
roku 1947, ktorá vychádzala z faktu, že svet je rozdelený na dva
ideologicky nezmieriteľné tábory.
Bolo jasné, že tento konflikt sa nevyrieši Treťou svetovou vojnou, ktorá
by mohla ohroziť samotnú fyzickú existenciu ľudstva. USA mali preto
poskytovať všemožnú pomoc podmaneným národom a voči ZSSR uskutočňovať
politiku zadržiavania. V konečných dôsledkoch to znamenalo podlomenie
zahraničnopolitického vplyvu ZSSR a jeho izoláciu od ďalších európskych
a ázijských krajín.
Keď Dulles zaznamenal oddelenie Juhoslávie od sovietskeho bloku,
rozpoznal ďalšie trhliny a plánoval nasadiť páky na správne miesta v
Československu, Poľsku, Maďarsku a v ďalších krajinách, ktoré mali
nasledovať príklad Juhoslávie.
Dvojaký agent Swiatlo
Jedným z dôvodov vyhlásenia
Trumanovej doktríny bolo dôverné oznámenie vlády Veľkej Británie USA vo
februári 1947, že už nemá prostriedky na podporu gréckeho kráľovského
režimu, ktorému hrozila porážka od komunistického partizánskeho hnutia.
Hoci Anglicko disponovalo výborne zorganizovanou tajnou službou SIS
(Secret Intelligence Service), nemalo záujem pôsobiť v krajinách
sovietskeho bloku. Považovalo to za vopred prehratý boj.
Konkrétne sa to ukázalo na príklade Poľska, keď sa spravodajský
dôstojník Jozef Swiatlo ponúkol, že bude pracovať ako agent SIS. Dotyčný
bol zástupcom vedúceho 10. oddelenia UB (Urzad Bezpecenstwa, poľská
ŠtB). Mal prakticky neobmedzenú moc a neexistovali preňho žiadne
tajomstvá.
Vedenie SIS bolo informované o Dullesových plánoch, a preto ho
skontaktovalo so Swiatlom. Dulles Swiatla úlohoval ako typického
dvojakého agenta. Naoko mal pracovať pre Moskvu a Varšavu, no zároveň
denuncovať vysokých straníckych a štátnych funkcionárov ako amerických
agentov. Dôkazy na udania mu mali dodávať Američania. Mal presvedčiť
Moskvu, že "titoizmus" sa rozmáha vo všetkých satelitných krajinách a
hlavným organizátorom tejto rozvetvenej siete je americký agent Noel
Field.
Diskreditácia prostredníctvom
Fielda
Noel Field bol ľavicového
zmýšľania a v americkom štátnom aparáte mal pozíciu hospodárskeho
poradcu pre západoeurópske záležitosti. Nemeckí komunistickí emigranti
ho presvedčili, aby ich prostredníctvom poskytoval dôverné informácie
pre ZSSR. Tesne pred vojnou išiel pracovať do aparátu Spoločnosti
národov do Švajčiarska, kde mal poskytovať pomoc politickým utečencom.
Po porážke Španielskej republiky frankistami pomohol zachrániť mnohých
interbrigadistov.
Allan Dulles sa s Fieldom poznal ešte z čias pred vojnou. Počas nej v
istých oblastiach spolupracovali. Náčelník CIA Fielda podozrieval a
nedokázal mu odpustiť, že prepašoval komunistických agentov do USA.
Počas vojny sa Field zoznámil s mnohými ľuďmi, ktorí neskôr vo
východoeurópskych krajinách zastávali významné funkcie. V USA Fielda
podozrievali, že je komunistický agent, no nedôverovali mu ani samotní
komunisti vo východnej Európe.
Dulles začal s akciou, ktorá predstierala, že vo východnej Európe
pracuje pre Fielda rozsiahla sieť agentov. Dôkazom mali byť aj fiktívne
inštrukcie agentom v americkom vysielaní do zahraničia. Prostredníctvom
Fielda mali byť zdiskreditovaní politici v Poľsku (W. Gomulka), Maďarsku
(L. Rajk), v Bulharsku (T. Kostov) a inde. Zväčša to boli poprední
funkcionári komunistických strán, ktorí nepôsobili v Kominterne, ale v
domácom odboji. O ich komunistickom presvedčení nebolo možné v najmenšom
pochybovať (ukázalo sa to napríklad po Gomulkovom návrate do poľskej
politiky). Predovšetkým však chceli brániť záujmy vlastných krajín, a
nie ZSSR, kým Stalin si želal mať poslušné bábky.
Akcia sa Dullesovi vymkla z rúk
Noel Field bol z Prahy, kde mal
pôsobiť ako docent na Karlovej univerzite, odvlečený do Budapešti, kde
ho podrobili krutému vypočúvaniu a mučeniu. Donútili ho k priznaniu, že
je americký agent, čo potom poslúžilo ako zámienka na prenasledovanie
tých, čo sa s ním poznali.
Operácia Splinter Factor sa naplno rozbehla najprv v Maďarsku. V
septembri 1949 bol zinscenovaný proces proti obľúbenému politikovi
Lászloóvi Rajkovi a jeho údajným spoločníkom, na ktorom odsúdili osem
ľudí. Akcia prebiehala i v Poľsku a Bulharsku. Kým Rajk a ďalší obvinení
v Maďarsku sa v plnom rozsahu priznali, Wieslaw Gomulka sa odmietol
priznať a žiaden súdený Poliak proti nemu nesvedčil. Bola to prvá
porážka nielen agenta Swiatla, ale aj akcie CIA. Tohto poľského politika
jednoducho nik nedokázal zlomiť.
V Bulharsku síce podpredseda vlády a ekonomický expert Trajčo Kostov
počas výsluchov priznal údajné protištátne zločiny, ale na súdnom
pojednávaní priznanie poprel ako vynútené násilím, čo malo vo verejnosti
široký ohlas. Dulles si začal uvedomovať, že akciu začína strácať spod
kontroly. Operácia rátala s povestnou Stalinovou podozrievavosťou, ktorý
po Fieldovom zatknutí preceňoval vplyv "titovcov" vo východnej Európe.
Najväčšie nebezpečenstvo pre svoju moc však videl v USA, v úsilí
americkej politiky dosiahnuť izoláciu ZSSR. Podľa niektorých historikov
chcel prejsť do ofenzívy a dostať pod kontrolu západnú Európu. Pozornosť
USA od Európy mala odpútať vojna v Kórei. Udalosti sa však vyvíjali
inak, USA si svoje európske pozície upevnili.
Na rad prišlo Československo
Dulles chcel v operácii Faktor
oddelenia postupovať rafinovanejšie. Ďalším objektom mala byť ČSR. Kým
inde vo východnej Európe boli pred vojnou komunistické strany malými
ilegálnymi organizáciami, KSČ predstavovala masovú parlamentnú stranu,
ktorá po vojne deklarovala svoju vlastnú cestu k socializmu. Aj scenár
februára 1948 bol iný, ako uchopenie moci komunistami inde vo východnej
Európe. Hoci po februári narazila KSČ na istý odpor, ktorý sa napríklad
prejavil vo vystúpení Sokola či na pohrebe Edvarda Beneša, vláda držala
situáciu pevne pod kontrolou a režim sa nepodarilo ochromiť.
Agent CIA Swiatlo naliehal na poľského prezidenta Boleslawa Bieruta, aby
presvedčil najvyššieho maďarského straníckeho funkcionára Mátyása
Rákosiho o nevyhnutnosti nátlaku na Klementa Gottwalda, aby sa
vysporiadal so "zločineckou bandou" v Československu. Rákosi odovzdal
Gottwaldovi zoznam významných československých činiteľov, ktorí mali byť
napojení na západné špionážne centrály. Bolo na ňom 60 mien, ministri
Vladimír Clementis a Václav Nosek, zástupcovia ministrov Artur London a
Eugen Löbl, tajomník KSČ v Brne Ota Šling a ďalší.
Do akcie sa zapojila aj západná tlač, ktorá nabádala Vlada Clementisa,
aby sa zo zasadania VZ OSN nevrátil do vlasti, pretože mu hrozí
zatknutie. Najvyššie postaveným činiteľom, ktorý sa mal stať obeťou, bol
generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánský. Ten dostal list zo Západu,
varovanie "veľkému zametačovi", že má ujsť. Podľa niektorých našich
historikov malo ísť o provokáciu ŠtB, ale vyššie uvedené fakty
naznačujú, že pôvodcom listu mohol byť Dulles. Gottwald sa síce najprv
pokúšal odolávať Stalinovmu nátlaku, aby dal zatknúť Slánskeho, no
napokon s tým súhlasil. Na procese sa všetci obvinení priznali a prišiel
tragický koniec - trest smrti dostalo 11 osôb a troch odsúdili na
doživotie.
Krvavá stopa
Agent CIA, podplukovník
Swiatlo, sa pokúšal získať v ČSR od obvinených dôkazy proti Gomulkovi.
Vypočul československých obvinených, no tí mu neposkytli žiadne
kompromitujúce údaje. Akcia Faktor oddelenia zanechala vo východnej
Európe krvavú stopu. S. Steven v knihe Výbušnina uvádza, že
bezprostredne postihnutých bolo okolo stotisíc ľudí, z ktorých okolo
tisíc popravili.
Problém zodpovednosti CIA za akciu Splinter Factor ostáva otvorený.
Allana Dullesa odvolali až v roku 1961, po krachu invázie na Kubu.
Niektorí historici tvrdia, že mal neskôr podiel na organizovaní atentátu
proti americkému prezidentovi J. F. Kennedymu. Poľský dôstojník Swiatlo
žil po svojom úteku do USA ako normálny americký občan. Noela Fielda
napokon prepustili z maďarského väzenia, rehabilitovali ho a dostal
odškodnenie.
Hlavný zámer akcie Faktor oddelenia sa nepodarilo realizovať. ZSSR sa
nepodarilo oddeliť od jeho satelitov. Klement Gottwald a iní
východoeurópski predáci si nezvolili Titovu cestu a radšej obetovali
svojich najbližších spolupracovníkov. S. Steven v spomínanej knihe
konštatuje, že "akcia Splinter Factor bola absolútne najtmavším bodom
americkej zahraničnej politiky v chmúrnych rokoch studenej vojny".
Nové Slovo
ZPĚT |