|
Kľúčové pasáže z
vyšetrovacej správy
Práve
zverejnená bruselská správa o gruzínsko-ruskej vojne v auguste 2008
musela dať poriadnu morálnu facku absurdnému dramatikovi a notorickému
vypisovačovi rôznych otvorených listov V. Havlovi, naposledy práve listu
na obhajobu Saakašviliho vojnového dobrodružstva. Bruselská komisia len
zistila fakty, ktoré boli už dávno známe a ktoré si len niektoré médiá
tvrdošijne ohýbali, ako sa im hodilo.
Kritika Gruzínska, Ruska a medzinárodného spoločenstva
Brusel – Niektoré kľúčové pasáže zo správy o
gruzínsko-ruskej vojne z augusta 2008 zverejnenej v stredu v Bruseli:
"Komisia nie je v stave považovať gruzínske tvrdenia
týkajúce sa širokorozvinutej ruskej invázie v Juhoosetsku pred 8.
augustom 2008 za preukázané. Existuje však rad správ a zverejnení aj
z ruskej strany o poskytnutí výcviku a vojenského vybavenia ruskou
stranou pre juhoosetské sily pred konfliktom z 8. augusta 2008. (...)
Vyvstáva otázka, či nasadenie sily Gruzínskom
v Juhoosetsku, začínajúc odstreľovaním Cinnvali v noci zo 7. na 8.
augusta, bolo oprávnené medzinárodným právom. Nebolo (...)
Z ilegálneho charakteru gruzínskeho vojenského útoku
vyplýva, že reakcia Juhoosetska na svoju obranu zodpovedá
medzinárodnému právu na sebaobranu. Každá operácia juhoosetských síl,
ktorá presahuje odrazenie gruzínskeho útoku, predovšetkým konanie voči
ľuďom gruzínskeho pôvodu v , alebo mimo Juhoosetska, musí byť
považované za porušenie medzinárodného práva a medzinárodného vojnového
práva (...)
Žiadne dôkazy pre vojenský útok Moskvy
Neexistoval žiadny súbežný vojenský útok Ruska pred
začiatkom gruzínskej operácie. Gruzínske tvrdenia o rozsiahlej prezencii
ruských ozbrojených síl v Juhoosetsku 7./8. augusta nemohla komisia
zistiť.
Po prvé, zdá sa, že nie sú žiadne pochybnosti, že potom, keď
ruské mierové jednotky boli napadnuté, malo Rusko právo brániť
sa vojenskými prostriedkami, ktoré boli útoku primerané. Preto bolo
ruské nasadenie sily na obranné účely v prvej fáze konfliktu legálne.
Obranné opatrenia "potrebné a primerané"
Po druhé treba zistiť, či následné ruské vojenské
nasadenie hlboko vo vnútri Gruzínska, bolo ako obranné opatrenie proti
prvému gruzínskemu útoku potrebné a primerané. Hoci treba priznať, že
nie je jednoduché toto ohraničiť, zdá sa, že časť ruskej vojenskej akcie
prekročila rozumné hranice sebaobrany (...)
V konkrétnom prípade nebolo ruské konanie zamerané výlučne na záchranu
ruských občanov, ale výrazne prekročilo túto hranicu s rozšírenou
vojenskou operáciou v ďalších častiach Gruzínska. Z toho treba
vyvodzovať, že ruské vojenské nasadenie mimo Juhoosetska sa konalo mimo
medzinárodné právo (...)
Zločiny v Juhoosetsku a v nárazníkovej zóne
Mimo tých konaní, ktoré sa stali od 7. do 12.
augusta, existovali aj konania, ktoré sa uskutočnili po vstúpení kľudu
zbraní do platnosti a ostávajú vážne otázky na spoluzodpovednosť vojsk,
ktoré vtedy situáciu kontrolovali a ktorých úlohou bolo chrániť civilné
obyvateľstvo. Väčšina týchto zločinov počas konfliktu v auguste 2008 a
počas týždňov kľudu zbraní sa stali v Juhoosetsku a v hraničiacej, tzv.
nárazníkovej zóne (...)
Nedostatok okamžitých a dostatočne rozhodných konaní
medzinárodného spoločenstva a do istej miery málo inovatívny prístup k
mierovému procesu zo strany medzinárodných organizácií, prispeli ku
vypuknutiu krízy. Tak sa zvyšoval sled chýb, nedorozumení a premárnených
príležitostí na všetkých stranách až do toho bodu, v ktorom nebezpečie
explózie násilia sa stalo skutočnosťou. Pri hodnotení treba rešpektovať
predchádzajúcu históriu vojny v uplynulých rokoch práve tak, ako aj
narastajúce napätia v mesiacoch a týždňoch bezprostredne pred vypuknutím
nepriateľstva." (APA)
Prop.sk |