Kto je profesorka Radičová?

Ivetu Radičovú  dnes už pozná celé Slovensko. Ako političku. Vie však niekto niečo o jej vedeckej kariére? Ak sa niekto pýši titulom profesor, mal by byť známou vedeckou kapacitou, mal by publikovať, mal by vyučovať, mal by byť odbornou autoritou. Lenže stretnúť sa s jej nejakou knihou je prakticky nemožné. Pochybnosti sa vynárajú ak sa o jej akademickej dráhe rozprávate s jej bývalými kolegami.

Slovenskí vedátori pri téme „profesorka Radičová“ iba s úškrnom krútia hlavou. Pani profesorka publikovala minimálne, nemá za sebou žiadne významnejšie odborné dielo, vo vedeckej sfére nie je žiadnou autoritou. Pri takýchto hodnoteniach samozrejme vzniká otázka, ako sa vlastne mohla stať profesorkou?

Pani spisovateľka

Svoju profesúru získala v roku 2005. Zhodou okolností za Dzurindovej vlády a ona bola v tom čase najskôr poradkyňou ministra Ľudovíta Kaníka, neskôr dokonca ministerkou. Zvláštna náhoda, ale – stáva sa!

Horšie je, že svoju profesúru získala predovšetkým za desať autorských monografií, ktoré uviedla vo svojej publikačnej činnosti. Keď sa však na tieto údajné autorské monografie bližšie pozrieme, zistíme, že vo väčšine prípadov je iba zostavovateľkou. To znamená, že ich nenapísala, iba zozbierala materiály od svojich kolegov, prípadne prispela jedným krátkym príspevkom. Pridaná hodnota? Na profesorku ozaj mizivá.

Navyše, tieto monografie ťažko považovať za seriózne vedecké diela, zväčša ide o brožúrky, ktoré nemajú vedecký charakter, ktoré si Radičová vydávala prostredníctvom agentúry S.P.A.C.E., kde dlhé roky pôsobila ako riaditeľka. Zvyšok jej publikačnej činnosti tvoria správy pre Medzinárodný menový fond, ktoré iba ťažko považovať za vedeckú činnosť. Medzi jej údajnými prácami nájdeme iba dve či tri monografie, ktoré napísala sama. A čo sa hovorí v zákulisí, aj v týchto prípadoch si nadmieru pomáhala textami svojich doktorandov. Kolegovia poukazovali, že niektorí jej (najmä prominentní) doktorandi vraj získali titul PhD. závratnou rýchlosťou, v podstate za niekoľko mesiacov.

Samozrejme možno namietať, že môže ísť iba o závistlivé reči. Ich dôveryhodnosti však pridáva, že prichádzajú od ľudí, ktorí sú v akademickom prostredí rešpektované vedecké kapacity a ich dôstojnosť im bráni poukazovať na takéto praktiky pani Radičovej.

Čo sa vraví v zákulisí?

Teda vo vedeckej činnosti Radičová rozhodne nezožala žiadnu slávu, no pani profesorka to možno kompenzuje svojou pedagogickou činnosťou. Žeby? Čo si možno preveriť - tak ani to nie! Je síce garantkou sociálnej práce na jednej bratislavskej fakulte, ale údajne len na úrovni krytia jednej katedry pre potreby akreditácie. Zamestnanci a kolegovia tvrdia, že pedagogickú činnosť (prednášky, semináre, skúšky) nevykonáva. Občas sa mihne na obhajobách alebo ukáže na promóciách Ak je aj úradne písaná ako predsedkyňa komisie, hneď odovzdá jej vedenie kolegom. Nuž veru - politika je časovo náročná činnosť! Výplaty takto poberá aj od ďalších fakúlt, kde sa fakticky nevyskytuje. Povedzme si úprimne: „Jana Komenská“ to nie je.

Kde teda hľadať  príčiny jej akademických úspechov? Ako to mohla dotiahnuť  až na profesorku? Odpoveď z akademického na túto otázku má viacero interpretácií. Jedna z nich ozaj stojí za to: pani Radičová ešte za bývalého režimu pôsobila na ústave filozofie a sociológie Slovenskej akadémie vied, na ktorého čele stál zarytý stranícky komunista. To však pani Radičovej neprekážalo, naopak si s ním vynikajúco rozumela. Údajne bola voči režimu nadmieru konformná, nakoniec takých bolo veľa – nuž, ambície sú ambície.

Rozbiehajúcu kariéru však zdanlivo prekazil november 1989. Život je zmena, povedala si budúca pani profesorka a vydala sa inou cestou. Využila spojenie s istými interpersonálnymi sieťami.

Tie jej pomohli rýchlo sa dostať pod krídla tvrdo-kapitalistického MMF, Serešovej nadácii, ktorým o.i. odvtedy oddane slúži. Z úslužnej „starorežimistky“ sa stala aktívna „novorežimistka“. A vyplatilo sa – MMF i Sereš sa vedia odvďačiť. Pomocou v kariernom postupe i dobre platenými správami, grantmi, podporou pre jej S.P.A.C.E. a napokon, vo finále mohutnou politickou a mediálnou podporou. Aké jednoduché!

Pani Radičová je veľmi ambiciózny človek. To jej nikto neberie. Vďaka tejto svojej vlastnosti si vybudovala aj svoju vedeckú kariéru. Chýba jediné – výsledkami podložený skutočný vedecký talent. O takom však nič u nej nesvedčí. Za pani Radičovou sa neskrývajú žiadne vedecké diela, ani aspoň svedomitá pedagogická činnosť. Za pani Radičovou sa skrýva len karierizmus. Táto vlastnosť však z človeka nerobí dobrého akademika.

Aj preto sa možno pani Radičová napokon pustila cestou politiky. Tam často aj oveľa menšie schopnosti stačia!

ČP, PROP.SK