Klamanie sveta fotografiami

Pamätáte sa na obrázok uväzneného bosnianskeho moslima za údajným ostnatým drôtom, ktorý mal prezentovať srbský koncentračný tábor v Trnopolje? Falošná fotografia od britského tímu sa stala celosvetovým symbolom vojny v Bosne. 

Dokonca aj po tom, čo sa dokázalo, že väzeň nebol väzňom a väzenie nikdy neexistovalo, boli to ľudia za plotom, fotografiu naďalej pyšne  ukazujú po celom svete. (viac tu )  ako „dôkaz“ srbských koncentračných táborov v Bosne a Hercegovine. Haagsky tribunál ju má dodnes na svojej stránke, (http://www.un.org/icty/ ) čo je ďalšou demonštráciou predpojatosti, zámernej slepoty a  vedomého prehliadania faktov a pravdy.

Oficiálna stránka Haagskeho tribunálu. Ako druhú zľava môžeme vidieť fotku "srbského koncentračného tábora".

Klamanie obrazmi je staré ako ľudská schopnosť ich vyrábať.  Manipulácia s fotografiami,  vykonštruované "zverstvá", ich  okamžitá a pohotová dokumentácia a následné  kolovanie po celom svete nebolo nikde tak majstrovsky použité ako vo vojne proti Srbom v 90-tych rokoch. Podobne tomu bolo aj pri gruzínskemu útoku na Južné Osetsko.

Foto1:Túto fotografiu priniesla agentúra Reuters ako obraz „mŕtvej ženy, ktorú odnášajú gruzínski vojaci z mesta Gori“. Avšak táto „mŕtva žena“ zviera ruku sestričky. Podozrivo čistý a upravený je aj ďalší "mŕtvy" ležiaci tvárou dole.

Foto2:  Táto fotografia ukazuje zúfalého muža, ktorý sedí na rovnakom mieste, ako predchádzajúca fotografia. Čo to má znamenať? Nariadil Saakašvili svojim vojakom výrobu zverstiev v podobe popoludnajšieho fotografovania alebo nadpráca zahraničných agentúr?

Na tejto fotografii sa muž ležiaci dole tvárou otočil a muž z predchádzajúcej fotografie zmenil stanovisko a vyzliekol sa. Ide o gruzínske divadlo o dvoch hercoch pre západné médiá?

Foto3: Táto fotografia Reuters ukazuje „Gruzínca, ktorý stojí nad svojim mŕtvym synom v meste Gori.“

 

Foto4: Avšak pre účely tejto fotografie bol „syn“ premiestnený na iné miesto.  Kvôli lepšiemu svetlu? Alebo sa reportérom Reuters podarilo nájsť matku, ktorá dovolila vliecť svojho syna špinou a zároveň prijímala od reportérov rozkazy kde a ako pózovať nad telom svojho mŕtveho syna?

Často počúvame správy od rešpektovaných agentúr ako Reuters, AP, AFP a iných „nezávislých“ zdrojov. Ak sú ozaj také nezávislé, ako je možné, že vždy sú na rovnakej strane konfliktu, v každej vojne, v každej konfrontácii?  Ako je možné dosiahnuť tak široký konsenzus, spoločne a rovnako naladený spevokol riadiaci milióny menších novín, časopisov, webových stránok a televíznych štúdií...?

Keď však uvidíte fotografie podobné týmto z Reuters, majte sa na pozore a pamätajte – možno chcú takto očierniť a zničiť celé národy, avšak vždy je za tým konkrétna osoba a jej výplatná páska.

Prop.sk