Na začiatku júna tohto roku nedokázala lotyšská vláda predať vlastné štátne dlhopisy. Domáci aj zahraniční investori očakávali pokles meny, a preto aukcia so štátnymi dlhopismi stroskotala. V Rige sa tak objavili jasné príznaky blízkej platobnej neschopnosti štátu. Lotyšská vláda zareagovala ďalším kolom škrtov v štátnych výdavkoch, aby uspokojila Medzinárodný menový fond, ktorý požadoval ďalšie reštriktívne opatrenia a hrozil zastavením vyplácania pôžičky, a tiež aby opätovne nadobudla „dôveryhodnosť“ u finančných investorov.

 

Tieto opatrenia zahŕňajú okrem iného aj ďalšie znižovanie platov, tentoraz o dvadsať percent, ako aj dôchodkov o desať percent. Znižovať sa má aj objem sociálnych služieb. Po týchto orgiách škrtania, ktoré sú len ďalšími v rade, vyhlásil lotyšský premiér Valdis Dombrovskis nasledovné: „Boli sme na pokraji bankrotu. Ale vďaka dohode šetrení sa nám podarilo uniknúť mu.“

 

Orgie v škrtaní

 

Otázkou samozrejme je, na ako dlho. Neoliberálna vzorová krajina Lotyšsko je najrýchlejšie sa prepadávajúcou ekonomikou v Európskej únii. V prvom štvrťroku 2009 bol HDP o 18,6 percenta nižší v porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roka. Nezamestnanosť dosiahla v apríli hodnotu 17,4 percenta. Platy sa prudko prepadávajú nielen vo verejnej správe. Minimálna mzda sa znížila približne o štvrtinu. V súkromnej sfére sa dohodol pokles nominálnych miezd o 50 percent. Pri takom prudkom poklese ekonomiky drasticky klesajú aj daňové príjmy, takže nie je žiadnym prekvapením, že rozpočtové ciele, ktoré sa stanovili po dohode s MMF na konci minulého roka, sa nedosiahli. Súčasné škrty v rozpočte budú naďalej poháňať a prehlbovať recesiu, čo bude viesť k ďalším daňovým výpadkom. A potvrdzujú to aj očakávania vlády, ktorá aj po posledných dramatických škrtoch vo výdavkoch predpokladá rozpočtový deficit vo výške 10 až 11,6 percenta, čo je ešte vždy dvojnásobok hodnoty, ktorá sa dohodla s MMF.

Ako sa zdá, základný cieľ týchto opatrení je spustenie deflačnej špirály popri získaní otáznej dôveryhodnosti. Prostredníctvom drastického poklesu príjmov sa má redukovať import a pomocou znižovania platov sa má znížiť hladina cien a obnoviť konkurencieschopnosť bez znehodnotenia výmenného kurzu národnej meny latu. Pritom silne nadhodnotený výmenný kurz latu je veľmi dôležitou príčinou deficitu bežného účtu v posledných rokoch a s ňou súvisiacou explóziou zahraničných dlhov. Extrémna liberalizácia zahraničného obchodu viedla spolu s nadhodnotením meny k prudkému nárastu importu a k mrzačeniu industriálneho rozvoja. Pseudoboom v sektore financií a nehnuteľností financovaný predovšetkým švédskymi bankami prešiel mimo produktívny sektor. Dokonca aj koordinátor MMF v Pobaltsku, Josep Rosenberg teraz priznáva, že s neoliberálnou politikou úzko spojená hospodárska zraniteľnosť voči kríze „spôsobila perfektnú búrku“.

 

Neudržateľná hodnota latu

 

Znehodnotenie latu je však tabu pre vysoké súkromné dlhy v eure, čo sa týka viac ako osemdesiatich percent hypotekárnych a firemných pôžičiek. Dlžníci majú vo väčšine prípadov vlastné príjmy v domácej mene, takže jej pokles by ich spolu s bankami prevažne vo švédskom vlastníctve dostal do veľkých ťažkostí. V iných krajinách s veľmi podobnými modelmi a problémami, ako Estónsko, Litva, Bulharsko alebo Chorvátsko, sa znehodnocovaniu mien zrejme nebude dať zabrániť. Zostrujúca sa banková kríza a znehodnocovanie ich aktív v regióne by veľmi citlivo zasiahli predovšetkým švédske a rakúske banky, ktoré majú silné zastúpenie v Pobaltsku, respektíve v juhovýchodnej Európe. Preto príslušný komisár EÚ Joaquín Almunia drží Lotyšsku chrbát. Vyhlásil, že „ak by k devalvácii došlo, spôsobilo by to veľmi vážne problémy a my sa im chceme vyhnúť za každú cenu.“

Cena, ktorú bude treba zaplatiť za takéto riešenie, je však zrejme veľmi vysoká – kolaps ekonomiky a razantné schudobnenie. Extrémna recesia totiž dostane dlžníkov aj bez znehodnocovania do veľkých problémov. Výška dlhu reálne vzrastie. A ešte je navyše aj otázne, či sa znehodnocovaniu bude dať vôbec predísť. Bilancia bežného účtu sa síce výrazne zlepšila, obchodná bilancia je však aj napriek poklesu HDP ešte vždy o viac než pätinu v negatívnych číslach. Silná recesia ničí aj zvyšky doteraz existujúcej ekonomickej substancie. Až teraz sa po prvýkrát od nezávislosti Lotyšska diskutuje o tom, že lotyšská ekonomika by potrebovala produktívny základ. Aj experti MMF argumentujú, že sektory bankovníctva a nehnuteľností, ktoré doteraz ťahali ekonomiku, avšak momentálne sa prepadávajú, by dlhodobejšie neboli schopné pokrývať enormný zahraničný dlh prostriedkami splácanými domácimi dlžníkmi. Nedá sa predvídať ani to, ako by pri súčasnom výmennom kurze Lotyšsko ekonomicky zvládlo vstup do eurozóny.

Mnoho expertov predpokladá, že znehodnoteniu meny sa sotva dá predísť a dali by prednosť skôr kontrolovanému a skorému znehodnoteniu pred neskorším, ale o to prudším. Malo byť navyše sprevádzané sprievodnými a podpornými opatreniami. Príklad Argentíny počas ťažkej krízy v rokoch 2001 až 2002 ukázal, aké ťažké následky má príliš dlho odsúvané znehodnocovanie meny. Recesia v Lotyšsku je už teraz silnejšia, ako bola v uvedenom období v Argentíne.
 

Joachim Becker 
Autor je profesor na Wirtschaftsuniversität vo Viedni a predseda Inštitútu pre politicko-ekonomický výskum (IPE) vo Viedni