Od harlekýna vlasti
 

Vlasť moja, z lebiek predkov zrodená,
Vlasť moja, kde už vlkov v lesoch niet,
Zem, nad ktorou hrdý orol prestal bdieť,
Azda je to kružidlo, čo kontúry tvojej bolesti rysuje,
Azda prázdne oko pyramídy svoje pekelné dielo s úškľabkom sleduje,
Páli mosty slávne minulosti,
Podráža nohy dávnej hrdosti,
Ty strácaš sa mi pred očami,
vlasť moja, neóny tvoju krásu presvietili,
cudzie drápy tvoj lesk zoškriabali,
jedom svojim duše tvojich detí otrávili,
A preto sa bojím, vlasť moja,
či zaleskne sa ešte koruna tvoja,
Keď nad ňou tiene s bičmi stoja,
a spoza nich roje zradcov sa roja,
Tvoje budú moje posledné slová,
aj posledný pokrm mdlý, moja posledná hostina,
Avšak ty už žiť nevládzeš,
a ja nevládzem žiť bez teba.

Hrajnoha