Ruská ortodoxná cirkev mutuje na koncern

MOSKVA, 07. apríl (RIA Novosti). V základnom zákone zakotvené oddelenie cirkvi od štátu sa stáva čoraz viacej fikciou, tak isto ako deklarovaná sloboda demonštrácií a zhromažďovania.
Online-noviny „Gazeta.Ru" konštatujú v utorok, že ruská ortodoxná cirkev sa vo verejnosti čoraz menej chápe ako náboženská inštitúcia.

Cirkevná vrchnosť sa teraz revanšuje, rozsahom ktorý vyrovnáva všetky príkoria, ktoré musela Ruská ortodoxná cirkev znášať v posledných troch storočiach. Na rozdiel od predrevolučných dôb si ortodoxná cirkev už nenecháva úlohu ideologickej opory štátnej moci a žiada úlohu partnera, alebo ináč povedané, jej komplica.

Ešte v 90-tych rokoch videla cirkev v udelenom povolení bezcolného importu tabakových výrobkov a alkoholu skôr vtip z dôb komunistickej proticirkevnej propagandy, zatiaľ čo Moskovský patriarchát zarážajúco zdôrazňoval „humanitárny charakter" tohto privilégia a musel odrážať výčitky, že chce „viesť ľud k pitiu".

Teraz sa však ruská ortodoxná cirkev cíti do tej miery bezpečne, že sa de facto mieša do vnútornej hospodárskej politiky a vyzýva vládu, aby povolila ukrajinským chemickým podnikom priamy nákup plynu u Gazpromu a ostatných ruských podnikov.
Táto iniciatíva bola zdôvodnená masovým prepúšťaním pracovníkov ukrajinských chemických podnikov „kvôli chýbajúcej priamej kooperácii" s ruským plynárenským priemyslom. Ako hlavný dôvod bola ale uvedená „podstatná pomoc", „ktorú užíva Ukrajinská ortodoxná cirkev Moskovského patriarchátu zo strany ukrajinského chemického priemyslu." Keď toto nie je lobizmus, tak potom čo?

A hoci je tento fenomén celkom zjavný, sú to možno prvé kroky ruskej ortodoxnej cirkvi na ceste premeny na určitý druh náboženského koncernu. V tomto zmysle sa dá označiť aj najnovší návrat nehnuteľností, ktoré patrili cirkvi pred Októbrovou revolúciou 1917, ako pôvodná kumulácia kapitálu. Nasledujúca fáza môže byť snaď aktívna (aj keď nepriama) finančná účasť cirkvi na celkom svetských podnikoch, holdingoch, bankách a firmách.
Bolo by však neférové, predhadzovať len Ruskej ortodoxnej cirkvi kšeftovanie. Vatikan má taktiež Inštitút pre cirkevné záležitosti – Vatkánsku banku, ktorá spravuje korporácie, ktoré boli založené extra pre religiózne účely.

Principiálny rozdiel pozostáva ale v tom, že sa morálne a sociálne smernice rímsko-katolíckej cirkvi celkom často odlišujú od postojov svetských vlád, v ktorých žije ich stádo. U ruskej ortodoxnej cirkvi to nie je ten prípad.
Táto sa vyhýba takýmto problémom. Po prvé preto, že sa ruská cirkev už dávno riadi štátnymi záujmami a nie jednotlivými ľuďmi, ale hovorí s množstvom ľudí. Po druhé, polemika s vládou by odporovala samotnou cirkvou formulovanej téze, že táto vláda je sakrálna. Potom by mohli byť súčasné komfortné existenčné podmienky cirkvi zrazu omnoho nepohodlnejšie.

PROP