|
Viera starých Slovanov
Ak chcem rozprávať o viere „starých Slovanov“ musím najprv
objasniť tento pojem. Pod „starými Slovanmi“ sa myslia národy a kmene
Slovanov v období pred prijatím kresťanstva, alebo ešte aj v jeho
počiatkoch.
Pravlasť Slovanov sa nachádzala kdesi pri rieke Dneper nad Čiernym
morom. Odtiaľ sa začali šíriť do uvoľneného teritória južnej, západnej
a strednej Európy. Až pri tomto pohybe sa o nich dozvedáme
konkrétnejšie správy, ktoré nám podávajú najmä Byzantský učenci.
Slovania totiž vyplienili mnohé územia spadajúce pod vládu Byzancie.
Ďalšie správy o Slovanoch máme z čias keď si už založili prvé správne
celky hlavne od Arabských obchodníkov a franských kňazov (Samova ríša,
Veľká Morava, Kyjevská rus, České, Polabské, Pobaltské, Vislanské,
Chorvátske kniežatstvá ale aj Bulharská ríša). Tieto správy sú často
dosť skreslené. Hlavným dôvodom je neporozumenie jazyka a kultúry. U
franských a iných kresťanských kňazov aj nazeranie cez dogmy ich viery.
Postupne sa začína s pokresťančovaním po väčšine nátlakovou formou.
Nová viera sa prijímala hlavne „z vrchu nadol“ t.j. od vladára k
poddaným. Kresťanská viera sa totiž stala nástrojom moci, po ktorej
vladári väčšinou bažili. Tak sa na našich a ďalších územiach obetovala
viera v prospech zachovania územia, jazyka a vlády. Výnimkou boli
Pobaltský a hlavne Polabský Slovania, ktorý si svoju vieru bránili až
do konca. A aká teda bola viera „starých Slovanov“?
Slovania nemali žiaden názov pre svoju pôvodnú vieru, oni ju proste
žili. Bola to prirodzená a neoddeliteľná súčasť ich života. Dnes sa
nazýva rôzne: Rodoslávie, Rodná viera, Jazyčníctvo. Slovanská pôvodná
viera (ďalej len Rodoslávie) vychádzala z rovnakých indoeurópskych
koreňov ako aj viera Indov, Iráncov, Keltov, Germánov a Grékov. Bola
to viera vychádzajúca z prírody, jej zákonov a síl. Slovania však
nevzývali priamo prírodné sily ale ich personifikáciu v podobe Bohov a
rôznych démonov. Takto vznikol široký panteón Bohov a rôznych bytostí.
Bolo praktickejšie uctievať konkrétnych Bohov a bytosti ako bezmenné a
nemé sily prírody. Panteón Bohov bol pomerne široký a prevrstvený.
Zachovalo sa nám síce len málo písomných prameňov, no mnohé zvyky
pretrvali až do dnešných čias. Takto sa dá opatrne rekonštruovať viera
našich predkov. Rodoslávie uznávalo panteón Bohov, ktorým zrejme
vládol jeden Boh, ktorý bol na počiatku a započal stvorenie. Ďalší
Bohovia sú zrejme jeho aspektmi. Takto vzniká čím ďalej bohatšia
štruktúra bytostí, ktoré čím nižšie od Boha stvoriteľa majú viac
ohraničenú pôsobnosť. Démoni (nazývaný besy, divi) už mali na starosti
konkrétne udalosti, javy či miesta.
Slovania vzývali Bohov a besov pri rôznych príležitostiach súvisiacich
najmä s ročným kolobehom ale i rôznymi udalosťami v priebehu života.
Modlili sa k nim a vzývali ich samozrejme aj hocikedy keď chceli
vyjadriť vďaku alebo o niečo prosili. Na vyjadrenie vďaky alebo pri
prosbách prinášali Bohom obety. Mali k nim však trocha iný vzťah ako
môžeme vidieť u dnešných Kresťanov voči ich Bohu a svätým. Tento vzťah
bol síce založený na veľkej úcte, ale Slovania sa necítili byť až tak
podriadený a ponížený voči svojim Bohom. To im dovoľovalo uzatvárať s
nimi zmluvy či dohody. Často prisľúbili Bohu obeť ak úkol pred ktorým
stály dobre dopadne. Ak sa tak stalo, s vďakou obetovali. Bohovia sa
často prizývali aj ako garanti prísah. Rodoslávie sa vyznačovalo
dualitou. Slovania uznávali Bohov dobrých aj zlých. Bohov noci aj dňa.
Chladu aj tepla. Svojich Bohov a besov často vzývali na svätých
miestach. Tým mohol byť háj, strom, kameň, prameň, hora. Neskôr na
takýchto miestach vznikali svätyne a dnes tam často stoja kresťanské
chrámy. Slovania vzývali Bohov a besov rôznymi spôsobmi. Počas veľkých
sviatkov a dôležitých príležitostí sa usporadúvali veľké oslavy a
obrady. Pri týchto obradoch sa Bohom prinášali rôzne obete, Slovania
totižto verili, že ak chcú od Bohov niečo dostať musia na oplátku
niečo obetovať. Často išlo o jedlo, látky, dobytok, drahé kovy, zbrane
či čokoľvek cenné medzi čo patrili napríklad aj vojnový zajatci.
Veľkosť obete závisela od dôležitosti príležitosti a veľkosti prosby.
Počas týchto obradov sa často aj veštilo, aby tak Bohovia mohli zjaviť
svoju vôľu širokému ľudu. Ľudia vzývali Bohov a besov aj pri menších
bežných denných príležitostiach. Častou formou boli modlitby,
zaklínania, zariekania, vzývania, prosby a ďakovania. Rodoslávie sa
vyznačovalo takisto veľkou úctou voči zosnulým predkom, ktorým sa
takisto prinášali obete a vzývali sa.
Rodoslávie je viera založená na hlbokej úcte k všetkému stvorenému.
Táto úcta tak zahŕňala zem, kamene, hory, lesy, zvieratá, hviezdy,
počasie a mnoho iného. Človek nielen prijímal ale na oplátku aj dával.
Považoval sa za rovnocenného s ostatným stvorením a za svojich predkov
považoval Bohov.
|
