|
CYNICKÁ POLITIKA IMPÉRIA
Nebolo by odo mňa čestné, keby som
nezareagoval na Obamov prejav, ktorý mal 23. mája v Kubánsko - americkej
nadácii, založenej Ronaldom Reaganom. Vypočul som si ho tak, ako aj
McCaina a Busha. Nehnevám sa na neho, pretože on nie je zodpovedný za
zločiny spáchané proti Kube a proti svetu. Keby som ho ale chválil,
urobil by som tým veľkú službu jeho sokom. Preto sa ho nebojím
kritizovať a vyjadriť môj názor na to, čo povedal vo svojom prejave.
Čo tvrdil?
„Počas môjho života došlo ku nespravodlivostiam a represáliám na Kube a
nikdy za môjho života kubánsky národ nepoznal skutočnú slobodu. Nikdy,
počas dvoch generácií nepoznal kubánsky národ demokraciu...počas 50
rokov sme neboli svedkami volieb...Nebudeme tolerovať tieto
nespravodlivosti a spoločne budeme hľadať slobodu pre Kubu“, povedal
propagátorom anexie a pokračoval: „ Je to moje slovo, je to môj záväzok...
prišla hodina, aby severoamerické peniaze pomohli kubánskemu národu ku
menšej závislosti na Castrovom režime. V embargu budem pokračovať...“
Obsah slov tohto vážneho kandidáta na prezidenta USA ma zbavuje
povinnosti, aby som zdôvodňoval tieto Reflexie.
Sám José Hernández, jeden z vedenia Kubánsko – americkej nadácie, o
ktorom sa Obama pochvaľne vyjadroval, bol majiteľom automatickej zbrane
s päťdesiatkou kalibrom, s teleskopickou muškou a infračervenými lúčmi a
iných smrtiacich zbraní, s ktorými sa plavil do Venezuely, kde mala
nadácia naplánované zavraždiť autora týchto riadkov, na medzinárodnom
summite na Margarite, venezuelskom štáte Nueva Esparta.
Hernándezova skupina sa chcela vrátiť ku dohode s Clintonom, ktorého
zradil Mas Canosov klan, keď v r. 2000, podvodne pomohol Bushovi do
kresla prezidenta, pretože im sľúbil, že zavraždí Castra, čo všetci
privítali s radosťou. Patrí to do politických hier dekadentného a
rozporuplného systému USA.
To, čo sľubuje Obama, je hlad pre národ, peňažné zásielky ako almužna a
cesty na Kubu, ktoré by mali propagovať konzumizmus a neudržateľný
spôsob života.
Ako chce riešiť viac ako vážny problém potravinovej krízy? Strukoviny
treba rozdeliť medzi ľudí, domáce zvieratá a ryby, ktoré sú čoraz menšie
a ich výskyt stále menší, v dôsledku bezbrehého výlovu, ktorý nedokázala
zastaviť žiadna medzinárodná inštitúcia. Nie je ľahké vyrábať mäso z
ropy a plynu. Sám Obama preceňuje možnosti techniky pri riešení
problémov klimatických zmien, aj keď si viac ako Bush, uvedomuje riziká
a krátkosť času, ktorý existuje na ich riešenie. Mal by si nechať
poradiť od Gora, tiež demokrata, ktorý sa vzdal kandidatúry, pretože ten
pozná, s akým zrýchlením prišlo ku prehriatiu atmosféry. Jeho bývalý
blízky politický rival - aj keď nekandiduje - Bill Clinton, odborník na
mimoúzemné zákony, akými sú zákonTorricelliho a Helms-Burtonov, by ho
mohol zas poučiť o blokáde, ktorú sľúbil zrušiť a nezrušil.
Čo povedal vo svojom prejave v Miami tento, zo sociálneho a ľudského
hľadiska najviac uvedomelý kandidát na prezidenta USA? Povedal: “Za 200
rokov USA presvedčili svet, že nedovolia intervenciu na svojej pologuli;
musíme ale pripustiť, že je tu jedna intervencia, a to intervencia
hladu, chorôb a zúfalstva. Počnúc Haiti a končiac Peru, veci sa môžu
robiť lepšie; musíme ich robiť lepšie. Nemôžeme sa zmieriť s
globalizáciou prázdnych žalúdkov!“...
Výborná definícia imperialistickej globalizácie – prázdnych žalúdkov!
Mali by sme sa mu za to poďakovať; ibaže pred 200 rokmi Bolívar bojoval
za jednotu Latinskej Ameriky a pred sto rokmi Martí položil život v boji
proti anektovaniu Kuby ku Spojeným štátom. Aké sú rozdiely medzi tým, čo
hlásal Monroe a o čom hovorí po dvoch storočiach vo svojom prejave Obama?
„Budeme mať zvláštneho vyslanca Bieleho Domu, ako ho mal Bill Clinton,
rozšírime Mierový zbor a budeme žiadať mládež, aby sa postarala, aby
prepojenosť medzi nami občanmi bola užšia a kvalitnejšia. Môžeme ukuť
budúcnosť, ale budúcnosť nesmie ukuť nás!“ Je to pekná myšlienka hlavne
preto, že donúti k zamysleniu o tom, že nie osobnosti tvoria dejiny, ale
naopak.
USA v súčasnosti nemajú nič spoločné s princípmi deklarácie podpísanej
vo Filadelfii 13 kolóniami, ktoré sa vzbúrili proti anglickému
kolonializmu. Dnes je z nich obrovské impérium, o ktorom jeho
zakladatelia ani nesnívali. Napriek tomu ale nič sa nezmenilo pre
Indiánov a otrokov. Prví boli vykynožení postupne, ako sa rozširovalo
územie nového národa, druhí boli po dlhé storočie tovarom, vrátane detí,
a to aj napriek tomu, že – ako hovorí Deklarácia - ľudia sa rodia
slobodní a rovnoprávni. Boli to objektívne podmienky na Zemi, ktoré
pomohli aby sa tamten systém rozvinul.
Obama vo svojom prejavuje nazýva kubánsku revolúciu protidemokratickou,
s nedostatočnou slobodou a ľudskými právami. Je to prakticky ten istý
argument, aký používali, takmer bez výnimky, všetky severoamerické vlády
na ospravedlnenie zločinov vykonaných proti našej vlasti. Len blokáda
ako taká, je genocídou. Nechcel by som, aby sa americké deti učili v
zmysle takej hanebnej etiky.
Možno by ozbrojená revolúcia v našej krajine nebola bývala potrebná,
keby nebolo pred viac ako sto rokmi došlo ku vojenskej intervencii zo
strany USA, ku Plattovej novele a hospodárskemu kolonializmu, ktoré táto
zaviedla na ostrove.
Revolúcia bola výsledkom imperiálnej nadvlády. Nik nemôže tvrdiť, že
bola nanútená. Skutočné zmeny sa mohli a mali robiť v Spojených štátoch,
ktorých vlastní robotníci, ako prví vyšli s požiadavkou osemhodinového
pracovného času.
Prvé, čo sme sa my, lídri kubánskej revolúcie, naučili od Martího, bolo
tvoriť a konať v mene organizácie, založenej s cieľom, uskutočniť
revolúciu. Vždy sme mali k tomu predpoklady a keď už bola konštituovaná,
boli sme zvolení väčšinou 90% voličov, tak ako je už na Kube tradíciou;
a nie za smiešnej účasti, akú majú veľakrát v USA, keď niekedy nepríde k
urnám ani 50% voličov. Žiadny iný štát, taký malý a blokovaný, by nebol
schopný odolávať toľký čas náporu, založeného na ambíciách, pýche,
klamstvách a zneužívaní moci, aký na nás vyvíjal náš severný sused. Keby
sme tvrdili opak, urazili by sme inteligenciu nášho hrdinského národa.
Nepochybujem o vysokej Obamovej inteligencii, o jeho schopnostiach
polemizovať. Ovláda techniku komunikácie a je vysoko nad svojimi
kandidátskymi rivalmi. Pozorujem so sympatiami aj jeho manželku a dcérky,
ktoré ho každý utorok sprevádzajú a animujú jeho vystúpenia; nesporne,
je to veľmi príjemný ľudský obraz. Napriek všetkému cítim povinnosť,
adresovať mu niekoľko otázok, aj keď nečakám na ne odpoveď; iba ich
chcem uviesť.
Je korektné, aby prezident USA nariadil vraždu akejkoľvek osoby na svete,
bez ohľadu na dôvody?
Je etické, aby prezident USA nariadil mučenie iných osôb?
Je štátny terorizmus nástrojom, ktorý má používať taký mocný štát ako
USA, v záujme udržanie svetového mieru?
Je dobrý a dôstojný „Zákon o urovnaní“, ktorý sa využíva na trestanie
Kuby ako jedinej krajiny? Aj keď v jeho dôsledku prišlo o život množstvo
nevinných detí a žien? Ak je dobrý, prečo neplatí automaticky aj pre
Haiťanov, Dominikáncov a ostatných obyvateľov Karibiku? Prečo neplatí
pre Mexičanov, Stredoameričanov, Juhoameričanov, ktorí zomierajú ako
muchy na hraničnom múre v Mexiku alebo vo vodách Atlantického či Tichého
oceána?
Môžu sa USA zaobísť bez emigrantov, ktorí im pestujú zeleninu, ovocie,
orechy a iné lahôdky, ktoré obľubujú Severoameričania? Kto by im zametal
ulice, pomáhal v domácnosti a vykonával podradné, najhoršie platené
práce?
Sú spravodlivé policajné záťahy na cudzincov bez dokumentov, ktoré
dokonca postihujú aj ich deti narodené v USA?
Je morálne a odôvodnené kradnutie mozgov a najlepších vedcov z
chudobných krajín?
Tvrdíte, ako som povedal na začiatku tejto reflexie, že pred dávnou
dobou USA varovala ostatné európske mocnosti, že nedovolí žiadnu
vojenskú intervenciu na tejto pologuli, ale zároveň reklamujete právo,
napadnúť hociktorú časť planéty, počítajúc s podporou vojenských
základní námorných a vzdušných síl, rozmiestnených po celom svete? Pýtam
sa, toto je spôsob, akým USA vyjadrujú svoju úctu ku slobode, demokracii
a ľudským právam?
Je spravodlivé prekvapivo a preventívne zaútočiť na – ako sa vyjadril
Bush – šesťdesiat a viac tmavých kútov vo svete, bez ohľadu na zámienku?
Je dôstojné a logické investovať miliardy a miliardy dolárov do
vojenského priemyslu, ktorý vyrába toľko zbraní, že by stačili na
trojnásobné zničenie života na našej planéte?
Mali by ste vedieť, predtým, ako začnete súdiť našu krajinu, že Kuba, so
svojimi vzdelávacími, zdravotníckymi, športovými, kultúrnymi a vedeckými
programami, ktoré nepoužíva len pre seba, používajú ich aj v iných
chudobných štátoch sveta, s krvou vyliatou na oltár solidarity s inými
národmi, aj napriek hospodárskej a finančnej blokáde a agresii vášho
mocného štátu, je príkladom toho, že sa dá aj z mála dosiahnuť veľa. Ani
nášmu najlepšiemu spojencovi, ZSSR, nebolo dovolené, aby nám vytýčil
trasu.
Na spoluprácu s inými krajinami môžu USA poslať len vojenských
odborníkov. V iných odvetviach nenájdu ľudí ochotných obetovať sa za
iných a poskytnúť výraznú pomoc krajinám, ktoré majú vážne ťažkosti.
Nechcem ale nespomenúť, že aj s nami spolupracovali vynikajúci americkí
lekári. V konečnom dôsledku, nie je to ich vina, že spoločnosť ich
nevychováva v tomto duchu.
Spoluprácu, ktorú poskytuje naša krajina, sme podriadili ideologickým
požiadavkám. Ponúkli sme ju Spojeným štátom, keď hurikán Katrina
zbičovala mesto New Orleans. Naša lekárska brigáda nesie slávne meno
Henryho Reeveho, mladého človeka, narodeného v Spojených štátoch, ktorý
zahynul za zvrchovanosť Kuby, v prvej našej vojne za samostatnosť.
Naša revolúcia môže pre spoluprácu s inými krajinami, zmobilizovať
tisíce lekárov a zdravotníckych pracovníkov; môže zmobilizovať takisto
tisíce učiteľov, ochotných odísť do ktoréhokoľvek kúta sveta, aby tam
splnili potrebnú, šľachetnú misiu a nie aby si tam prisvojili práva
alebo uchvátili moc nad prírodným bohatstvom.
Pri dobrej vôli a ochote ľudí, existuje nekonečne veľa zdrojov, ktoré sa
neukladajú a ani by sa nezmestili do bankových trezorov. Ibaže tie
nevychádzajú z cynickej politiky určitého impéria.
Fidel Castro Ruz
|
