Manipulácia – fenomén nového sveta

Vďaka úsiliu dvoch mužov sa začiatkom 20. storočia slová vojna a propaganda stali jedno s druhým synonymami. Nebola to náhoda. Jedným z mužov bol Walter Lippmann, jeden z najvplyvnejších politických komentátorov danej doby. Druhým bol Edward Bernays, synovec S. Freuda – zakladateľa oblasti tzv. verejných vzťahov a techniky manipulácie názorov. Bernays pri jednej príležitosti uviedol:“ sme ovládaní, naše mysle modelované, náš vkus formovaný, naše myšlienky sú nám podsúvané obvykle skupinou ľudí, o ktorých veľa toho nevieme“. Nehľadiac na to, aký postoj každý z nás zaujme, tak faktom zostáva, že takmer každý čin alebo konanie v našom každodennom živote, či už v politickej, obchodnej spoločenskej alebo etickej sfére, je ovplyvňované malou skupinou ľudí, ktorí sa veľmi dobre vyznajú v mentálnych procesoch a sociálnych zloženiach más. Sú to práve oni, ktorí „ťahajú za nitky“ kontrolujúce zmýšľanie verejnosti a ktorí brzdia staré spoločenské sily a uvoľňujú nové k spájaniu a riadeniu súčasného sveta.

Práve títo dvaja muži sa zúčastňovali na tajnom výskume a štúdii o efekte manipulácie vojnových informácií za účelom získania podpory a mobilizácie más pre vojnu.

Napr. výskumom sa zistilo, že len menej ako 10% ľudí chápe, že proces zdôvodňovania záležitosti vyžaduje najsamprv prvotné pozorovanie problému a až následne vyslovenie záveru. Od tej doby (vediac tento fakt), „vymývači mozgov“ využívali tieto závery ku kontrole a manipulácii väčšiny dôležitých otázok v dianí spoločnosti. 

Napr. v roku 1991 takmer 87% Američanov podporovalo vojnu proti Iraku a žiadalo Saddámovu hlavu, ...hoci v 1990 len 10% vedelo na mape ukázať, kde leží Irak a menej ako 20% vedelo, kto bol Saddam (obdoba bola aj s hlasovaním o Európskej ústave).

V súvislosti s týmto v Tavistock Inštitúte vyvinuli teóriu „sociálnej turbulencie“ tzv. „zmiernenie efektu budúceho šoku“, kde populácia sa môže obmäkčiť prostredníctvom fenoménu ako nedostatok energie, ekonomický a finančný kolaps alebo teroristický útok. Ak sa tieto šoky začnú spájať spolu, ak sú podané s dostatočnou intenzitou, tak je možné dostať celú spoločnosť do stavu masovej psychózy. Niektorí jednotlivci (snažiac sa utiecť od teroru šokujúcej reality) sa dokonca od spoločnosti čiastočne odlúčia. Masy sa obmäkčia a stavy nesúhlasov sú zmierňované.

V skutočnosti je táto celá hra jedna minca s dvoma stranami. Na jednej strane prebieha tajná, riadená manipulácia myšlienok a ľudského vedomia prostredníctvom médií. Na druhej priama a otvorená zmena formy, zmena základných konceptov, rozširovanie a zmena priestoru hry a pravidiel, ktorými sa v krátkodobom horizonte riadi spoločnosť. Takto to v súčasnej v spoločnosti jednoducho chodí a v krátkom čase sa táto hra pravdepodobne nezmení.   

PROP