Holý fakt, dajme si ruku na srdce. 41 rokov pobytu v klietke i „svätúškárstvo“ v kostoloch odviedlo (ne)úctihodnú prácičku. Čo moslim to terorista a mučiteľ, čo „pankáč“/metalista/„hip-hoper“ to „závadová mládež“, čo skinhead to rasista... Prisťahovalci sú OK, keď u nás robia za pár korún, ale prijať ich napríklad do rodiny by bol pre väčšinu z nás nemalý problém.

Neustále počúvame, aká sme moderná a slobodná spoločnosť, ale pre každého, kto vybočuje akýmkoľvek spôsobom z radu, existuje policajné oddelenie pre extrémizmus. Rasovo motivované útoky gradujú a to u čoraz mladších ľudí. Príslušníci subkultúr už ako keby dávno zabudli na jedno z posolstiev kultúry – odlišovať človeka od zákona džungle, zvierat. Presne tak sa, bohužiaľ, k sebe chovajú navzájom...

Posledná kvapka nečinnosti u mňa pretiekla v jednu noc, keď som si „užil“ pár rán a kopancov za to, že som „boľševik“ a dokonca aj „fašista“. Čím som sa previnil? Bol som spoluorganizátorom demonštrácie, kde som verejne odsúdil americkú politiku na Balkáne, ktorá viedla ku krádeži srbského územia v prospech Albáncov. Nechápete? Nevadí, stačí, že to „pochopili“ naše úžasné nezávislé a zároveň komerčné médium SME, ktoré verejnosť informovalo, že „komunisti aj pospolitosť sa spojili v proteste proti Kosovu“. Prívlastok „komunisti“ nám bol prisúdený iba preto, že sa pozvánka na túto akciu objavila aj na webe KSS, pričom sa pozvánka objavila na daľších 1O-15 serveroch s pravicovou aj apolitickou orientáciou. Nehovoriach o tom, pred akciou sme tento denník vopred písomne upozorňovali, že sme jasne apolitická voľná iniciatíva, nik z vystupujúcich neprezentoval názor tej či onakej strany.

Práve „profesionalita“ (či účelovosť?) „mienko- tvorných“ médií je najtragickejšou ukážkou, ako hlboko je zakorenený predsudok a z čoho bol stvorený. Nielen zo strachu pred nepoznaným, ale aj z nevedomosti a predovšetkým zo lží. Lži a nevedomosti, kvôli ktorej som bol fyzicky napadnutý. Nik sa ma nepýtal na môj názor, na vysvetlenie...proste nejaký idiot niečo napísal a už som zaškatuľkovaný. A zaslúžim si trest! Máte pocit, že tento môj zážitok a podobné zážitky tisícov ďalších má niečo spoločné so všeobecne deklarovaným „žitím v slobode“? Hovno sloboda! Veď strach a nenávisť predsa nikdy skutočnú „freedom“ priniesť nemôže!

Vytváranie predsudkov bol vždy slušný biznis, hlavne v krajinách “demokracie a slobody”. Na Slovensku by bez predsudkov prišli “o prácu” takmer všetky politické strany, najmä SMK a SNS. Novinári by bez predsudkov museli začať písať objektívnejšie. Policajti by ťažšie ospravedlňovali represie inak zmýšľajúcich ľudí, tzv. “extrémistov”. Ak by naozaj všetci “milovali bližného svojho”, církev by už predsa nemusela chrániť ovečky pred chorými homosexuálmi, hriešnymi prostitútkami, satanovými neznabohmi atď. V skratke - boj proti predsudkom je zároveň boj proti systému...

Dá sa proti predsudkom bojovať a zvíťaziť? Pokúsi sa o to iniciatíva mladých ľudí s názvom “Ľudia united”, ktorá sa začína formovať (zatiaľ) v bratislavských podnikoch. Aj keď nebude mať milióny na špičkovú PR kampane v médiach, ale pokúsi sa osloviť originalitou prezentácie myšlienky. A možno príde aj...super fesťák ;)

Dex